Milan Bardún je vášnivý cestovatel a slovenský bloger, který stojí za webem bezmapy.com. V práci dal výpověď, cestuje po světě a živí ho blog. Přečtěte si velmi zajímavý rozhovor s Milanem.
Ahoj Milane, můžeš se nám představit?
Volám sa Milan Bardún, známy ako Milan Bez Mapy. Som zakladateľom cestovateľského blogu Bez Mapy, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek od roku 2013. Za júl bol môj blog najnavštevovanejším cestovateľským blogom na Slovensku a od roku 2016 je mojim zamestnaním na plný úväzok. Cestujem po svete a živí ma blog. Znie to ako ideál, že? Či to aj ideálne je však nechám za zamyslenie pre každého.
Živí tě web bezmapy.com, jak to vůbec celé začalo? Dostal si nějaký kopanec od života, že si začal cestovat?
Správne. Dal som výpoveď a odletel jednosmerne na Filipíny. Vrátil som sa až po pol roku a medzitým navštívil aj Austráliu, Fiji, Havaj, Malajziu a Thajsko. Samozrejme, že sa tak nestalo zo dňa na deň a na tento krok som sa pripravoval. Cestovateľsky blog Bez Mapy, ktorý ma počas tejto doby cestovania živil a živí aj dnes, som založil tri roky pred tým, než som sa odhodlal spraviť takýto krok.
Už vo roku 2013 som si uvedomoval silu internetu a vedel, že má veľmi veľký potenciál. Kým moji spolužiaci na vysokej škole chodili na párty, ja som sedel doma a budoval webstránku, vďaka ktorej dnes nemusím ráno vstávať do práce. A to dodnes neviem vypočítať základnú rovnicu. Vždy som sa v živote sústredil na veci, ktoré majú pre mňa zmysel význam a nezaťažoval sa niečím, čo mi prišlo nezmyselné.
Poznal si hodně kultur a zemí, kde by ti vyhovovalo se usadit a žít?
Je to určite Kolumbia. Strávil som v nej celý november a úplne sa do nej zamiloval. Medzi Slovákmi stále panuje myšlienka, že Kolumbia je nebezpečná krajina. To závisí – má svoje bezpečné aj menej bezpečné časti, no tie turistické sú úplne v poriadku. Za mesiac cestovania po Kolumbii som nezažil ani jednu situáciu, pri ktorej by som sa cítil ohrozený.
Ja som nikdy nebol v Chorvátsku. Navštívil som aktuálne 51 krajín a každý jeden kontinent okrem Antarktídy a Chorvátsko som ani nevidel. Asi tam už ani nikdy nepôjdem, nech to môžem hovoriť ako vtip.
Chorvatsko nechceš navštívit z důvodu, že to je taková hlavní česká a slovenská destinace?
Chorvátsko určite raz navštívim. Ale už teraz viem dve veci – nepôjdem tam počas hlavnej sezóny, ale niekedy na jar, či na jeseň. Druhá vec je, že určite pôjdem na menej známe ostrovy a vyhnem sa tým najturistickejším. Chorvátsko je veľmi pekné, nie nadarmo tam všetci chodia 🙂
Podle čeho si vybíráš místo, kam se zrovna vydáš?
Myslím, že na cestovaní a vyberaní miest nie je nič ťažké, haha. Miesto si vyberám podľa toho, či som tam ešte bol, alebo nie. Občas mám dosť vlhka – naozaj. Síce nemám rád zimu a skôr prežijem v štyridsiatkach v Austrálii, nemám rád vlhko. Keď sa na teba lepí všetko možné, vlasy ti nikdy neuschnú a plesnivie oblečenie. Približne dva týždne som strávil dobrovoľníckou prácou na havajskej kávovej biofarme, kde som žil priamo v džungli. To že sa mi tam nepokazil notebook je zázrak – biele tričká v skrini začali plesnivieť a musel som ich vyhodiť.
Vlhko je naozajstný zabijak a ja si neviem predstaviť, ako dokážu ľudia prežiť v mestách ako je Kuala Lumpur či Singapore, kde je obrovská vzdušná vlhkosť. V Kuala Lumpur som žil dva týždne a nevedel sa dočkať času, kedy sa odtiaľ posuniem viac na sever, to thajského Chiang Mai.
Jaký styl cestování upřednostňuješ? Low-cost nebo si rád dopřeješ?
Niekde medzi 🙂 ale low costovo prestávam cestovať úplne. Čím som starší, tým viac sa chcem dobre najesť a pohodlne vyspať. Spanie na letisku by som už asi nedal, aj keď som spal na asi pätnástich letiskách po celej zemi, haha.
Jelikož si procestoval velkou škálu zemí, jaké nejexotičtější jídlo si na cestách jedl?
Určite to boli múčne červy s pivom. Tie mi až tak veľmi nechutili, keďže bolo vo vnútri mäkké. Avšak, veľmi mi chutil smažený škorpión, ktorý mi pripomínal čipsy. Pani ho po vysmažení vo vriacom oleji pekne nasolí, ochutí a delikatesa je na svete. Ázia má vo všeobecnosti veľmi zvláštne jedlá a hlavne Filipíny, kde je bežné vidieť v stánkoch predávať kuracie nožičky či črevá na špajdli.
Máš nějakou veselou historku z cestování?
Je ich toľko, že vybrať jednu by bolo ťažké. Vždy rád spomínam na pavúkov v Austrálii, s ktorými som žil v jednej izbe. Háčik je v tom, že tie veľké sú neškodné a chránia ťa pred tými malými. Tak sme si na seba museli zvyknúť 🙂